Zdravie a výživa -
narodenie a fóbie
chcela by som sa popýtať a poradiť či tu niekto nemal podobný problém ako ja prípadne sa mu ho podarilo nejak vyriešiť a práve to riešenie ma zaujíma, akékoľvek skúsenosti taktiež.
Jedná sa o to, že už keď som bola malá mohla by som o sebe tvrdiť, že mám určitú fóbiu z ľudí. V škôlke som sa hádzala o zem a plakala v škole prvý stupeň to isté hoci som mala kamarátov často som sa cítila veľmi osamelo smutne prichádzala na mňa ľútosť atď. Lenže keď máte 5 rokov ťažko môžem vyhodnotiť, žeby som mala nejaký zlý zážitok, dokonca som sa rozplakala v rukách babičky lebo to nebola moja mama a práve tá mi chýbala. Čo svedčí o tom, že dôverujem a púšťam si naozaj blízko k sebe len pár ľudí. Pred ostatnými sa zasekávam, príliš rýchlo hovorím, vypadáva mi pamäť, hoci nemôžem o sebe tvrdiť, žeby som mala sociálnu fóbiu pretože pracujem s ľudmi každý deň. Brala som akési lieky, často mi ich menili od neurolu, quentiaxu, cez serlift - ktorý ma totálne zničil a bola som ešte aj agresívna. Takže stav, kedy som lieky neužívala bol stále prijatelnejší ako keď som užívala. Doktora som menila už trikrát. Posledná lekárka veľmi milá veľmi ľudský prístup ale jediný efekt bol spánok spánok a znova spánok, takže som ani nejedla, nebola schopná pracovať atď.
Len nedávno som sa zbavila chronického únavového syndrómu za pomoci ženšenu, preto by som nerada mala znova podobné skúsenosti s liekmi. Neviem čo sa s tým dá robiť chodila som teda k psychiatrovi, k psychologovi, na tradičnu čínsku medicínu, homeopatiu, teraz som chcela skúsiť hypnózu no pánko si pýtal 350 eur vopred čo sa mi nezdalo rozumné zaplatiť na to aby som riskovala, žeby ma ošklbal.
Stále premýšlam aj nad tým, žeby som skúsila lieky opäť, stále si hovorím, že možno boli len zle nastavené aj keď pokiaľ sa dostanem do stavov čo predtým moje zdravie sa rapídne zhorší čo je to riziko opäť skúšať niečo čo už som vyskúšala. Napadá ma teda už len hypnóza a regresná terapia taktiež bohvie či to človeku viac neublíži ako pomôže riziká sú. Proste je to hop alebo trop, ale niečo musím so sebou už robiť, pretože asi nie je bežné sa triasť, meniť hlas na úplne tenučký, a mať strach pozrieť sa do očí návštevám v práci však že. Nemáte niekto podobné skúsenosti? Čo Vám pomohlo prípadne blízkym? A čo sa týka hypnózy či regresnej terapie máte niekto skúsenosti s kladným výsledkom? A taktiež môže existovať niečo ako strach z minulého života prenesený do tohto? Ako inak si mám vysvetliť, že ma to trápilo už vo veľmi skorom veku. Dnes som dospelá a stále to pretrváva, nemám tak ani šancu uberať sa smerom, akým by som v živote chcela. Vopred ďakujem za odpovede.