Vlastná tvorba -
Čas medzi nami
neznámy | 3.2.2019 13:51
Vietor klope
Vietor klope na rolety
v zimný kabát zaodetý.
Klope, ťuká nástojčivo
žalmy spieva tklivo, clivo.
Uzimený, zasnežený
krásou zimy roznežnený
bozká jej šat, krajku bielu,
obnaží ju po košieľku.
Rozstrapatí snežné vlasy,
ľahne v lono nežnej krásy.
Osuheľ zľúba, inovať, srieň...
Ukonaný stratí sa v nej.
Vyznal. Dospieval sonety.
Zľahúčka klope na rolety.
Kedy, kedy zaklopeš ty?
Anna Vodičková
Vietor klope na rolety
v zimný kabát zaodetý.
Klope, ťuká nástojčivo
žalmy spieva tklivo, clivo.
Uzimený, zasnežený
krásou zimy roznežnený
bozká jej šat, krajku bielu,
obnaží ju po košieľku.
Rozstrapatí snežné vlasy,
ľahne v lono nežnej krásy.
Osuheľ zľúba, inovať, srieň...
Ukonaný stratí sa v nej.
Vyznal. Dospieval sonety.
Zľahúčka klope na rolety.
Kedy, kedy zaklopeš ty?
Anna Vodičková
neznámy | 23.2.2019 09:46
ČAKÁM
Čakám.
Počúvam zvuky.
V noci.
Otváram náruč,
napriaham ruky
hoci...
Tuším, čujem krok.
Klopanie na oblok...
Všade tíš.
Neprídeš, nechodíš
už dlhý, dlhý rok.
Odišiel si.
Prišli mrazy.
Do námrazy spomienok
mráz kreslí zelený vienok.
Vrátiš sa?
Kedy?
Asi...
Od sĺz mi vlhnú riasy.
SI MôJ TIEŇ
Si pre mňa viac
ako ja sám pre seba.
Môže svietiť slnko bez oblohy neba?
V ľúbostnom jase
v každom tvojom vlase
je noc i deň.
Si môj tieň.
Koruna stromu vládne priestoru.
Nie koreň a kmeň.
LÁSKA AKO LIEK
Ľúbosť je ako liek.
Po kvapkách ju treba piť.
Keď sa z nej opiješ
môžeš ju zneľúbiť.
Anna Vodičková
Čakám.
Počúvam zvuky.
V noci.
Otváram náruč,
napriaham ruky
hoci...
Tuším, čujem krok.
Klopanie na oblok...
Všade tíš.
Neprídeš, nechodíš
už dlhý, dlhý rok.
Odišiel si.
Prišli mrazy.
Do námrazy spomienok
mráz kreslí zelený vienok.
Vrátiš sa?
Kedy?
Asi...
Od sĺz mi vlhnú riasy.
SI MôJ TIEŇ
Si pre mňa viac
ako ja sám pre seba.
Môže svietiť slnko bez oblohy neba?
V ľúbostnom jase
v každom tvojom vlase
je noc i deň.
Si môj tieň.
Koruna stromu vládne priestoru.
Nie koreň a kmeň.
LÁSKA AKO LIEK
Ľúbosť je ako liek.
Po kvapkách ju treba piť.
Keď sa z nej opiješ
môžeš ju zneľúbiť.
Anna Vodičková
neznámy | 9.3.2019 09:55
POVEDAL SI
Povedal si po rokoch:
Bolo a je to krásne.
I keď knôt života hasne
tie dni žiaria svetlé, jasné
a čisté v nás.
Nešli sme výš po schodoch.
Zostali sme na prízemí,
v ľúbostnom snivom tmení.
Sme v ňom doteraz.
Krásu vytvára i mráz.
ČÍM SME SI BOLI
Čím sme si boli?
Čím sme si?
V zástupe ľudí, v dave
cítim, že si tu práve...
zastanem a čakám.
Ty mňa, ja teba stále
i po rokoch k sebe lákam.
Čím sme si boli?
Čím sme si?
Čistá ľúbosť plná krásy.
Anna Vodičková
Povedal si po rokoch:
Bolo a je to krásne.
I keď knôt života hasne
tie dni žiaria svetlé, jasné
a čisté v nás.
Nešli sme výš po schodoch.
Zostali sme na prízemí,
v ľúbostnom snivom tmení.
Sme v ňom doteraz.
Krásu vytvára i mráz.
ČÍM SME SI BOLI
Čím sme si boli?
Čím sme si?
V zástupe ľudí, v dave
cítim, že si tu práve...
zastanem a čakám.
Ty mňa, ja teba stále
i po rokoch k sebe lákam.
Čím sme si boli?
Čím sme si?
Čistá ľúbosť plná krásy.
Anna Vodičková
neznámy | 13.3.2019 13:23
HRA ĽÚBOSTI
Hrali sme nemohru.
Ľúbostnú predohru
pohľadmi do duše, do očí.
Hra lásky sa točí
v mámivých predstavách.
V nich krása, bázeň, strach
hladká i útočí,
stavia a nivočí.
Aký je aplauz?
Bôľ srdca...
Vzdychy úst.
VÁBENIE
Pozlatené taniere.
Biele obrúsky,
pri nich halúzky
jabloňového kvetu.
Rozopäla si blúzku.
Jabloňovú halúzku
vzala medzi pery.
Bozkom som ju vzal z jej úst.
Hodila mi jednu z úzd
na ľúbostné maniere.
Seba mi dala k večeri
v krátkom úlete.
Čisté sú obrúsky i taniere.
Anna Vodičková
Hrali sme nemohru.
Ľúbostnú predohru
pohľadmi do duše, do očí.
Hra lásky sa točí
v mámivých predstavách.
V nich krása, bázeň, strach
hladká i útočí,
stavia a nivočí.
Aký je aplauz?
Bôľ srdca...
Vzdychy úst.
VÁBENIE
Pozlatené taniere.
Biele obrúsky,
pri nich halúzky
jabloňového kvetu.
Rozopäla si blúzku.
Jabloňovú halúzku
vzala medzi pery.
Bozkom som ju vzal z jej úst.
Hodila mi jednu z úzd
na ľúbostné maniere.
Seba mi dala k večeri
v krátkom úlete.
Čisté sú obrúsky i taniere.
Anna Vodičková
Počítam horoskop...