Vlastná tvorba -
Čo žije v človeku - ćlovek rozpráva
neznámy | 27.7.2017 12:42
ČO ŽIJE V ĆLOVEKU
Dá sa chytiť do rúk ľudskej mysle hnutie?
Je možné chytiť cit,v láske pobudnutie?
Pohladkať slnka lúč,
od srdca k srdcu klúč
pevne stisnuť v dlani?
dá sa dotknúť života v rôznorodom diani?
Dá sa chytiť špatnosť,
dá sa chytiť krása?
Čo žije v človeku vnímanim chytiť dá sa.
ĆLOVEK ROZPRÁVA
Ćlovek rozpráva.
Telo,oči napráva,
gestikuluje rukami,
hovorí mimikou tváre.
Ničím nevypovie
čo sa v ňom deje práve,
ako myslí,čo má v srdci, hlave
i keby ako chcel.
To, čo hovorí je Pravé?
Nezdá sa byť Veľké malé?
myšlienky nestále stale menia smer.
Aké sú, také sú.
také ich,človek, ber.
Anna Vodičková
Dá sa chytiť do rúk ľudskej mysle hnutie?
Je možné chytiť cit,v láske pobudnutie?
Pohladkať slnka lúč,
od srdca k srdcu klúč
pevne stisnuť v dlani?
dá sa dotknúť života v rôznorodom diani?
Dá sa chytiť špatnosť,
dá sa chytiť krása?
Čo žije v človeku vnímanim chytiť dá sa.
ĆLOVEK ROZPRÁVA
Ćlovek rozpráva.
Telo,oči napráva,
gestikuluje rukami,
hovorí mimikou tváre.
Ničím nevypovie
čo sa v ňom deje práve,
ako myslí,čo má v srdci, hlave
i keby ako chcel.
To, čo hovorí je Pravé?
Nezdá sa byť Veľké malé?
myšlienky nestále stale menia smer.
Aké sú, také sú.
také ich,človek, ber.
Anna Vodičková
neznámy | 20.9.2017 10:35
POČÍTAM
Počítam.
Život svoj delím.
Nič.
Potom začiatok.
Minúty, hodiny, dni
mesiace, roky.
A nároky.
Končím.
Účtujem.
Radosti, úspechy, bolesti, náreky...
Opreteky.
Vždy opreteky.
Výsledok: Nič.
Trochu zeme v hrsti.
Naveky.
Naveky?
POVZDYCH
Som.
Žijem.
K čomu, načo, prečo?
Kam smerujem?
Začal som,
končím
pokračujem?
Život sa vrství v tri vrstvy.
Pracujem, žijem, spím, sním.
Presladké je snenie
čaká ma večný spánok?
Čaká ma večné bdenie?
Počítam.
Život svoj delím.
Nič.
Potom začiatok.
Minúty, hodiny, dni
mesiace, roky.
A nároky.
Končím.
Účtujem.
Radosti, úspechy, bolesti, náreky...
Opreteky.
Vždy opreteky.
Výsledok: Nič.
Trochu zeme v hrsti.
Naveky.
Naveky?
POVZDYCH
Som.
Žijem.
K čomu, načo, prečo?
Kam smerujem?
Začal som,
končím
pokračujem?
Život sa vrství v tri vrstvy.
Pracujem, žijem, spím, sním.
Presladké je snenie
čaká ma večný spánok?
Čaká ma večné bdenie?
neznámy | 25.9.2017 11:08
PRINCÍPY ŽIVOTA
Vduch, svetlo, voda, teplo.
Brucho, plodenie, pudy
fekálií sudy.
Smrť i tá je tu
prisatá k životu.
Obeť, svätosť, žertvy cit?
Zákon smiešny.
Bez nich dá sa žiť.
Čo je život?
Potrieb špina, dokola chod
chorôb slina.
Napokon hrob, jama, hlina...
Viera, nádej zadýmená.
Pesimita?
Realita.
Pravda krutá, taká.
Smrť v nás zreje, čaká.
Načo slovné čačky
spievať kolenačky
smrteľnému životu.
Smrť má svoju istotu.
Cez ružové okuliare
hľadí človek v život, v snáre.
Dobre je tak.
Dobre tak.
Dnes, zajtra, kedy
je treba nastúpiť
na posledný vlak?
HRY ŽIVOTA
Kolo, kolo mlynské
toč sa toč dokola.
Kolo sa nám dolámalo
a do vody popadalo.
Smrť volá,
smrť volá.
Zlatá brána otvorená
stĺpom z prútia podoprená.
Kto raz do nej vojde
v náruč hrobu dôjde.
Či je Ona, či je On
raz vykĺzne z brány von.
Život je hra zemských detí,
ktorých je tu ako smetí.
Hrajú sa hru - letí, letí.
Kto letí, kde letí
uhádneš, vieš?
Hrá sa, hrá sa ľudská chasa
hrou života opája sa
až kým nezomrieš.
Anna Vodičková
Vduch, svetlo, voda, teplo.
Brucho, plodenie, pudy
fekálií sudy.
Smrť i tá je tu
prisatá k životu.
Obeť, svätosť, žertvy cit?
Zákon smiešny.
Bez nich dá sa žiť.
Čo je život?
Potrieb špina, dokola chod
chorôb slina.
Napokon hrob, jama, hlina...
Viera, nádej zadýmená.
Pesimita?
Realita.
Pravda krutá, taká.
Smrť v nás zreje, čaká.
Načo slovné čačky
spievať kolenačky
smrteľnému životu.
Smrť má svoju istotu.
Cez ružové okuliare
hľadí človek v život, v snáre.
Dobre je tak.
Dobre tak.
Dnes, zajtra, kedy
je treba nastúpiť
na posledný vlak?
HRY ŽIVOTA
Kolo, kolo mlynské
toč sa toč dokola.
Kolo sa nám dolámalo
a do vody popadalo.
Smrť volá,
smrť volá.
Zlatá brána otvorená
stĺpom z prútia podoprená.
Kto raz do nej vojde
v náruč hrobu dôjde.
Či je Ona, či je On
raz vykĺzne z brány von.
Život je hra zemských detí,
ktorých je tu ako smetí.
Hrajú sa hru - letí, letí.
Kto letí, kde letí
uhádneš, vieš?
Hrá sa, hrá sa ľudská chasa
hrou života opája sa
až kým nezomrieš.
Anna Vodičková
neznámy | 7.10.2017 10:08
Cesta života
Človek uteká po života ceste.
Príde k Cieľu - na námestie.
Dlho sa nezdrží
vždy je na odchode
ako vlaky na nádraží.
V stvorenstve má všetko svoje určenie.
Každá byľ, vzduch, voda, strom
i dúha čo sa nebom klenie.
Človek sa pýta.
Kto som, načo som?
O svojom určení vie i nevie.
Načo
Načo si farizejský prežehnávať tvár
a tváriť sa, že život je najvzácnejší dar?
Miliardy ľudí o život nestojí.
V mysli sebazničenie si stokrát vystrojí.
Zachovať seba je najsilnejší z pudov.
Ľudia sa ním dajú niesť i do špinavých prúdov.
Ľudia sú nešťastní - všetci.
Chudobní z chudoby, bohatí z mnohých dobrých vecí.
Anna Vodičková
Človek uteká po života ceste.
Príde k Cieľu - na námestie.
Dlho sa nezdrží
vždy je na odchode
ako vlaky na nádraží.
V stvorenstve má všetko svoje určenie.
Každá byľ, vzduch, voda, strom
i dúha čo sa nebom klenie.
Človek sa pýta.
Kto som, načo som?
O svojom určení vie i nevie.
Načo
Načo si farizejský prežehnávať tvár
a tváriť sa, že život je najvzácnejší dar?
Miliardy ľudí o život nestojí.
V mysli sebazničenie si stokrát vystrojí.
Zachovať seba je najsilnejší z pudov.
Ľudia sa ním dajú niesť i do špinavých prúdov.
Ľudia sú nešťastní - všetci.
Chudobní z chudoby, bohatí z mnohých dobrých vecí.
Anna Vodičková
neznámy | 14.10.2017 10:21
Vrt
Smejú sa mu ľudia všetci.
Vymýšľa samé múdre veci.
Tisíce ich nosí v hlave.
Chce sa dopracovať k sláve.
V srdci živí pevnú vieru,
že do vzduchu vyvŕta dieru.
Okom odhaduje mieru.
Viac k juhu ako k severu.
K tej práci sa už dávno chystá,
obzerá ju zdiaľky, zblízka.
Náčrty k nej má v zošite,
v túžbe i chcení zošité.
Ešte treba vystihnúť čas.
Nemožno vŕtať keď hryzie mráz.
v lete sa zase vzduch tetelí,
zlý vietor vystrája v jeseni.
Vidí, do jari čakať musí
jar však často dáždik trúsi.
Treba sa chytiť práce hneď.
Načo vravieť veď..., keď...
Doprava, doľava sa zvŕta.
Vŕta do vzduchu päsťou, vŕta
až sa mu zdá na môj veru,
že do neba vyvŕtal dieru.
Tak múdro si v sebe húta:
Nad zemou je obloha vzdutá.
Priestor pod ňou to je diera
v ktorej sa človek poneviera.
Vedia o tom ľudia všetci,
že zašitý v zemskom vreci
robíme do vzduchu dieru
keď skončíme žitia premiéru.
Človeka Duch prevŕta vzduch,
odletí v nekonečno všetkých túh.
Že dieru nevidieť?
Čo na tom?
Tá diera je zakrytá zemou, slzou, blatom.
Anna Vodičková
Smejú sa mu ľudia všetci.
Vymýšľa samé múdre veci.
Tisíce ich nosí v hlave.
Chce sa dopracovať k sláve.
V srdci živí pevnú vieru,
že do vzduchu vyvŕta dieru.
Okom odhaduje mieru.
Viac k juhu ako k severu.
K tej práci sa už dávno chystá,
obzerá ju zdiaľky, zblízka.
Náčrty k nej má v zošite,
v túžbe i chcení zošité.
Ešte treba vystihnúť čas.
Nemožno vŕtať keď hryzie mráz.
v lete sa zase vzduch tetelí,
zlý vietor vystrája v jeseni.
Vidí, do jari čakať musí
jar však často dáždik trúsi.
Treba sa chytiť práce hneď.
Načo vravieť veď..., keď...
Doprava, doľava sa zvŕta.
Vŕta do vzduchu päsťou, vŕta
až sa mu zdá na môj veru,
že do neba vyvŕtal dieru.
Tak múdro si v sebe húta:
Nad zemou je obloha vzdutá.
Priestor pod ňou to je diera
v ktorej sa človek poneviera.
Vedia o tom ľudia všetci,
že zašitý v zemskom vreci
robíme do vzduchu dieru
keď skončíme žitia premiéru.
Človeka Duch prevŕta vzduch,
odletí v nekonečno všetkých túh.
Že dieru nevidieť?
Čo na tom?
Tá diera je zakrytá zemou, slzou, blatom.
Anna Vodičková
neznámy | 4.5.2019 10:23
Kde som bol
Prebúdzam sa zo spánku.
Kde som bol?
Kde som chvíľku pobudol
a znova sa späť vraciam
ku každodenným prácam?
Kto mi dá odpoveď.
Život mnoho problémov rieši.
človek mu nadáva aj sa mu teší.
k sebe chodí na pravdivú spoveď.
Pravdivo sa aj rozhreší?
Jarné ráno
Ráno kvietím stromov chveje,
pučia májové aleje,
mladá jar sa v snení smeje.
Smeje sa.
Ach, aká krása
i s človekom poihrá sa.
Život sa človeka nepýta:
Je obloha modro-sýta?
Ach, jak je krutá realita.
Anna Vodičková
Prebúdzam sa zo spánku.
Kde som bol?
Kde som chvíľku pobudol
a znova sa späť vraciam
ku každodenným prácam?
Kto mi dá odpoveď.
Život mnoho problémov rieši.
človek mu nadáva aj sa mu teší.
k sebe chodí na pravdivú spoveď.
Pravdivo sa aj rozhreší?
Jarné ráno
Ráno kvietím stromov chveje,
pučia májové aleje,
mladá jar sa v snení smeje.
Smeje sa.
Ach, aká krása
i s človekom poihrá sa.
Život sa človeka nepýta:
Je obloha modro-sýta?
Ach, jak je krutá realita.
Anna Vodičková
Počítam horoskop...