Vlastná tvorba -
Hľadanie slnka v tmách, Hriech
Vzťah.
Prekročený prah
lásky v hrách.
Bez otázok.
Odpovedí.
Piť zo seba, keď telo smädí.
Telo telo hostí do sýtosti.
Bez očisty spovedí.
Bez prísah.
Bez zmluvy vernosti
čistoty, svätosti,
manželstva stálosti,
istoty z Istoty...
Bez snáh.
Vzťah.
Hľadanie slnka v hmlách.
Hriech
Kráčame spolu
z brehu dolu.
Už.
Poznačený každý
lúčime sa navždy.
Nuž?
Ty nie si moja žena
ty nie si môj muž.
Plač?
Smiech?
Hriech.
Nech.
Láska túž, túž.
Anna Vodičková
Som imelo.
Ty si strom.
Priľnul som ti na telo
celý som v ňom.
Kvitnem na bielo
ako vred.
Som liek i jed.
Oboje.
Sajem z teba život
z rozmarnej svojvôle.
Som imelo.
Parazit.
Môžem z teba žiť.
ČIERNY FĽAK
Šepkal si:
láska moja, hviezda jasná,
nedosažiteľne krásna, trváca.
Naveky.
Láska z rany krváca
a ty si tak ďaleký.
Našu hviezdu zastrel mrak.
Nebo je bez nej čierny fľak.
Anna Vodičková
Prúd vedľa prúdu.
Prúdy sa hustia,
prúd v prúdy pustia
do seba ústia.
Jeden prúd budú
keď vkĺznu v oceán.
Stratí sa prúd v oceáne
alebo sa v sebe nájde?
Sám?
PRIATEĽ A PRIATEĽKA
Priateľ a priateľka.
Tak si vravia.
Spoločné jedlo varia,
jedia ho z jednej misky.
I v najkrajšej miske
jedlo skysne.
Nedá sa jesť.
Treba ho vyhodiť
k inému jedlu prejsť.
SOM AKO STROM
Keď sme v sebe
som ako strom.
Mohutniem v tvojom lístí,
košatiem v ňom.
Ty si ako briezka
k rastu nemáš miesta
v zákutí tienistom.
( Kto o láske vraví, málo pre ňu spraví )
Anna Vodičková
Je i taká láska:
seba živí, pre seba vzrastá,
zo šťastia iných je šťastná,
nelásku láskavo láska.
Je i láska taká:
odvrhnutá, oplutá,
za dobro zlo čaká.
Je i taká láska:
to je láska pravá.
Prijíma, chce, žiada,
hnevá sa, karhá, dáva.
Mnoho dáva.
Anna Vodičková
Žijem.
Sám.
Denne kráčam v ľudskom dave.
Kam?
I vtáča je ľúbené, žije v páre.
Trávu nosí na stavbu hniezda
svieti mu do neho hviezda.
nik nevie, že duša moja prosí:
daj, Boh môj, nech ma ľúbi ktosi.
Nik nevie, že nariekam.
V očiach mám pýchu, vzdor a klam.
TAKÁ JE LÁSKA
Láska je ruža a tŕň.
Ruža láka, tŕň pichá.
Každý na ňu čaká,
túži, plače, vzdychá.
Je ľudských snov spln
života náplň.
Anna Vodičková
Sme jedno telo, jeden dych, tlkot srdca.
Nesie nás jeden prúd, láska vrúcna.
Rovnaké rytmy nám telom zvučia,
v ľúbostnom spojení sladko mučia.
Keď duje severák zvonka, zvnútra
zastihne povodeň bahnitá, mútna,
zablatení, mokrí brodíme prúd,
v istote stisku dvoch oddaných rúk.
Sme jedno chcenie, túžba, myšlienka.
Som tvoj manžel, ty moja manželka.
Istota z istôt. Naveky už.
Si moja žena, ja som tvoj muž.
OČI
Tam sa vždy otočí ten starý muž.
Túži uzrieť oči, ktorých niet už.
To je klam, že nie sú.
On ich v sebe nosí.
Žijú, v ňom sa nesú
ku Komusi...
K tomu, čo zasieva
lásku v dušu.
A nech si dni klušú
ona je tu.
Svieti mu jej svetlo.
Premáha tmu.
Ach, láska, jej oči uzrieť daj mu.
Anna Vodičková