bolo toho dosť a potom som robila aj v súkromí,doslova hrobárku asi 5 pacientov po sebe som vyprevadila......vtedy som sa prestala báť smrti,pokiaľ má človek všetko vysporiadané,tak odchádza v mieri a rád,týka sa to hlavne starých ľudí....horšie sa pozerá na dlhodobé ochorenia u mladších ročníkov ,ale aj tí ak bojujú dlho sú unavený a pripravený na odchod......prvú skúsenosť som mala ako mladá cca 27 ročná starala som sa o svoju babku mala svoje roky a dostala zápal plúc posledné dni na posteli ako sa budila stále hladala skrine aj mi to vysvetlila myslela si že je v dome kde vyrastala aj kde boli povedala ,potom dva dni pred smrťou ma volala Mišo,to bol jej zosnulý manžel a vedela som že je konečná prišiel si po ňu....medzi tým spomínala aj jej mamu