Cesty tela i ducha -
som to este ja?
Mne sa toto stáva tiež úplne bežne, ale netrápi ma to. Beriem to tak, že sa dostávam na podobnú hladinu s ľuďmi, s ktorými mám. No a na tej hladine zachytávame rovnaké myšlienkové stopy. Občas je to aj praktické, napríklad, keď niekto z rodiny cestuje a ja viem, že práve došiel na miesto, nemusím volať x krát, či už došiel. :-)
Sú to také banality občas, s kolegyňou sa zvykneme na tom aj smiať, keď ráno prídeme do práce úplne rovnako zladené, akoby sme si spolu ráno vyberali oblečenie. :-D
To že ťa to nejako trápi znamená aj to, že sa na to sústredíš viac a bude sa ti zdať, že sa to deje častejšie. Ono sa to myslím deje všetkým iba na to väčšina nemá upriamenú pozornosť.
Prišla som k nej do kancelárie, pozrie na mňa, usmeje sa a hovorí mi, že dnes ráno mala vybraté také veci na oblečenie, v akých som ja. Ale že sa zamyslela, zauvažovala, vrátila ich späť s tým, že sledovala počasie vonku a zdalo sa jej slnečno a teplo. Tak pôvodne vybraté vrátila do skrine a vymenila za iné.
Takže dá sa to zmeniť, len to treba uchopiť racionálne a nesledovať vnuknutia. :-D
Ale kto je už 24 hodín racionálne uvažujúci... no nikto. A keby aj hej, tak by to bola veľká škoda. :-D
Dvě úvahy: A co když je to naopak? Co když ty myšlenky jsou přeci jen tvé? Resp. platí oba směry myšlenek, které vzájemně sdílíme. Pořád jsme jedno pole.
Druhá úvaha - pokud nemáš přímo vypozorované, že to znamená něco jako "buď ve střehu", není pak lepší věnovat svou pozornost něčemu užitečnějšímu? -FLOWER-
Zajímalo by mě, zda ty myšlenky, které chytáš, jsou v rozporu s Tvými názory, nebo na ně navazují:)