Ľudská duša -
Duchovný materializmus
Tak zaradom: Glossfin síce znamená nejaké skratky o ktorých nebudem písať - predsa je to len intímne, ale v zásade ho treba len brať ako účelové spojenie písmen ( vytvorené už dávnejšie, napriek tomu ma trochu vystihuje, tak som si ho ponechal ), aby podľa Chaldejsko - hebrejskej Kabaly vytváralo konkrétnu vibráciu čísel ( nie som žid ), o ktorej som chcel až pôsobí v mojom živote. ( ha - ha už sa teším, na číselné reakcie - až som zvedavý, či niekto správne trafí )
Áno, už som písal, že nie som spisovateľ a snažím sa písať rýchlo, kým držím nitku tých správnych myšlienok a preto môžem pôsobiť neprístupne až namyslene ( ha - ha keby to tak čítala manželka )
a môžem pôsobiť, že som pojedol ... No to je môj problém, z ktorého sa snažím "vyliečiť" - napr. Keď ma požiadali, až doučujem deti matiku na strednej, tak som to musel odmietnuť, lebo nemám dosť trpezlivosti s tými deťmi - ako nemôžu chápať také samozrejmosti, veď ich majú rovno pred očami a ja by som ( samozrejme s nadsádzkou ) tie decká mlátil.... kto chce - pochopí.
K tomu posolstvu - no nikto nie je nenahraditeľný, a bez problémov by som bol nahradený i ja - vždy sú v zálohe ďalší ľudia ( aspoň 50 ) takáto vedomosť človeka rýchlo vie vyliečiť z hľadania piedestálov - to mi verte a aj preto si zatiaľ dovolím zostávať v anonymite, no to nič nemení na tom, že mojím krédom zostáva - aby som sa kedykoľvek mohol pozrieť do zrkadla bez toho, aby som sa musel hanbiť - BOHA a seba neodrbeš ! Pritom všetkom sa snažím voliť čo najvýstižnejšie slová a až si ma milo prekvapila, ako trefne si to vystihla lepšie jak ja sám ( ha - ha ). Mimochodom, len pre doplnenie, aby zas niekto nehľadal zákulisné veci, moji učitelia boli normálni živí ľudia a na ulici by ste ich nerozoznali od iných a komunikácia bola normálna i keď to boli telepati - ale tá ENERGIA .....
Malá kopa pýta viac, energia priťahuje energiu ....
Dobrú noc.
tak by som sa odrazila pri vymedzení duchovného materializmu od "duchovnej cesty" lebo kým sa človek neocitne na tejto vlastne "neznámej pôde" tak ani nemôžeme hovoriť o slepých uličkách, ktorými "duchovný materializmus" je
v momente, keď si človek uvedomí svoju vlastnú neslobodu, keď spozoruje, že jeho myšlienky a činy sú automatizmy, ktoré vlastne ani nevie ovplyvniť a ovládať, a keď to takto vedome a bezradne pozoruje, uvedomí si , že nie je tým telom (pojem ego a telo sú previazané a prelínajú sa), ktoré autonómne koná proti jeho vôli... a tu vzniká potreba a túžba sa z tohto vymaniť, získať kontrolu. Kto je to iné Ja? kto je ten pozorovateľ? tu začína poznávanie (gnóza) samého seba a možno sa tu dá hovoriť o začiatku duchovnej cesty a možno ešte stále nie... možno je to ten moment keď človek pocíti túžbu po Otcovom náručí túžbu po domove, a táto túžba funguje ako spoľahlivá navigácia :D
duchovný materializmus by teda bola situácia keď ego hackne túto navigáciu a presmeruje kroky, a je zaručené ,že sa o to Ego o to neprestane pokúšať a že sa mu to aj nemálokrát podarí... :)
či sa človek ocitol na takejto odbočke sa nedá vždy posúdiť zvonka, hoc často je to zjavné a posledný kto si to všimne je sám "hacknutý ", každopádne len zvnútra je možné si svoj kompas svoju navigáciu strážiť kontrolovať a zas a znova prelaďovať na ten skutočný cieľ
(Ovšem aký naozaj mal on vnútorný vzťah k týmto veciam, to nevieme.)
Rovnako sa mi toto protirečenie významové....duchovný materializmus....tiež spája s Oshom, keďže on veľmi rád používal vety, v ktorých si protirečil. Bol to jeho zámer, cielený.
V celom tom spojení "duchovný materializmus" je problém asi ten, že slovo duchovno si každý vysvetľuje po svojom.
Skús sa spýtať rôznych ľudí, čo si predstavujú pod pojmom duchovno. Mne sa dostávajú odpovede typu....no to je viera, náboženstvo a najčastejšie kresťanstvo :) Čo teda vôbec nerezonuje s mojim ponímaním tohto slova.
"Pokud se na fenomén mistra a žáka podívám z pohledu odkazu C. G. Junga, musím zmínit pojem bytostného Já a proces individuace. Bytostné Já obsahuje nejen naše vědomé Já neboli personu, ale také naši nevědomou část propojenou s něčím nás převyšujícím. Žák tedy přichází za mistrem, aby s jeho pomocí našel své bytostné Já, lidově řečeno sebe sama, svoji vlastní cestu životem. To znamená uvědomění si svojí vlastní individuální bytosti po možném osvobození se od kolektivních norem. Toto by měla být fáze, kdy se žák také učí schopnosti diferenciace neboli rozlišování.
Na cestě k bytostnému Já, tedy na cestě individuace, se člověk musí začít konfrontovat se svým stínem. Stín je z vědomí vytlačená část osobnosti, jejíž kvality si tedy neuvědomuje a většinou je promítáme na druhé. Postupným přiznáním si těchto kvalit se dostáváme blíže a blíže k bytostnému Já, které obsahuje i určitou část Božské podstaty.
Ve struktuře osobnosti se mezi personou a stínem vytváří dynamický a kompenzační vztah. Čím více jednu kvalitu potlačuji, o to více se hlásím k té druhé, většinou idealizované stránce své identity, která je pro mě únosná. Guru může v případě masového nekritického obdivu svých následovníků ztrácet kontakt se svým stínem a propadnout pouze grandiózní personě. A žáci velikášského mistra nemají o svém stínu nejspíš ani zdání. On by měl být ale právě ten, který žákovi svůj stín ukáže a navede ho empatickým, ale jasným postojem k hledání uvnitř žákovy osobnosti."
zdroj: net
O Osha som sa nikdy podrobne nezaujímala. Ako to on v skutočnosti mal, teda absolútne neviem posúdiť, no je veľmi dobre možné, že tá jeho zbierka drahých áut nebola duchovným materializmom, ale naopak, účinným vyučovacím nástrojom. Ako v zátvorke podotýkaš, podstatný je ten vzťah, a rovnako tak sa môže človeku stať cieľom i nemateriálny pocit vlastnej dôležitosti, takže odmietanie hmotných vecí a telesnosti sa rovnako dá zaradiť do prejavov duchovného materializmu. Či sa niečo z toho stalo nebadane cieľom, a nahradilo tak pôvodný cieľ, ktorým je stať sa bytostným Ja, to vlastne skutočne vie posúdiť iba človek sám
http://antroposof.sk/duchovne_bytosti/ahriman_zhmotnuje_zmyslovy_svet.html
ja som o duchovnom materializme uvažovala z pohľadu "duchovnej cesty", čo sa dá vlastne jungianskym slovníkom pomenovať proces individuácie, prosto tie rôzne zápletky a poblúdenia ked sa cieľom prechodne, či trvalo stáva niečo časopriestore, či už výhody pre penaženku či nejaké telesné potešenia, či významné postavenie v očiach okolia....
ty vlastne vravíš, že bez ohľadu na to, či človek je alebo nie je vo viac menej vedomom procese individuácie (lebo v skutku nie každý si počas života všimne že nie je len tým telom), môže sa venovať duchovnému materializmu, nápodobe duchovnu, lebo ho to niečim zaujme pritiahne?
No a keď predpokladám, že každý človek vnútorne pozná svoj pravý pôvod, tak je k nemu vedome, či nevedome priťahovaný. Len jeho zrkadlo zakalené zmyslovosťou je krivé, preto často ide za pokriveným obrazom, namiesto za pravým. Ale v podstate je tam vždy túžba po tom skutočnom, len schopnosť rozpoznávať, nefunguje.
Je ťažké pozerať otvorene do svojho vnútra a ešte ťažšie mať nadhľad sám nad sebou.
A ešte niečo...duchovné ego je sfiňa veľmi veľká :)