Vlastná tvorba -
habibti
kým som ťa nespoznal, sadal na ne prach
nebo nad nami rozprestelo misky
osud ich klopí raz hore raz dole ramenom váh.
Ak sa zasmeješ, cítim zo štvorlístka vlahu,
nevädne, ale ešte viac do všetkých strán rastie
vtedy vidím na našich miskách rovnováhu:
v tom akoby hviezdy boli naše stádo a my ich pastier. -HEART--KISS-