Vlastná tvorba -
Krása
Krásny je človek keď pracuje.
Rukami, rozumom stvárňuje
tisíce myšlienok, cieľov v chcení.
Človek je práca v seba velebení.
Krásny je človek keď sa v modlitbe stíši.
Ku všetkým ľuďom zeme i sebe je bližší.
Krásny je človek v rozhovore s Bohom.
Pokora vysloví čo nedá sa riecť slovom.
Krásny je každý človek keď je vnútri krásny.
A z vlastnej krásy pokojný a šťastný.
Krása ženy
Dievča, matka, žena
a dieťa, ktoré s láskou láska.
Je jej šťastie, radosť, vráska
a všetko.
Zohni pred nimi kolená.
Kráse Večnosti pokloníš sa
za všetky ľudské pokolenia.
To je žena.
Zaslúži si všetkej krásy mená.
Anna Vodičková
Oko v oku, duša v duši.
Prvá láska krásu vzruší
k nebeskému úžasu.
I keď vkĺzne do času
tak ako čas večne trvá.
Tušená, krásna láska prvá.
Krása ľúbosti
V zime sa rýchlo tmí.
Sedíme v tme ja a ty.
Nezažneme svetlo.
To, čo je krásne medzi nami
tebou, mnou a nebesami
by nás viac nestretlo.
Krása lásky je krásne zdanie.
Špatí ju tela milovanie.
Na lásku a krásu bič uplietlo.
Anna Vodičková
Pokloním sa zemi.
/ Z nej som vytvorený./
S láskou sa nahnem k nej
jak k žene ľúbenej.
Srdom jej vypoviem:
aká si krásna zem.
Pobozkám jej brázdu
obsiatu či prázdnu
vezmem si z nej v dlane,
prepustím cez prsty.
Jej žírna, vonná prsť
ma sebou pokrstí.
Jej víno pijem
každodenný chlieb jem.
Viem, že raz naveky
sa k nej priviniem,
vezme ma do lona
ako matka dieťa.
Ľudia na mňa zabudnú.
Ona mi vďačne
zasadí na hrob kvieťa.
Sú vedno.
Telo jedno.
Jeden druhým naplnený
ako kolísavé vlny
nenáhlia sa k odlivu.
Sami v sebe utonutý
nevnímajú čas, minúty
len hĺbku, výšku menlivú.
Vlna k vlne sa viac primkne
jedna cez druhú prenikne
v slastnom ľúbostnom náraze.
Krásu počatia človeka
slovo vysloviť nevládze.
Rozkoš tela
Rozkoš tela.
Aká krása!
Človek pre ňu nadýma sa.
Krása sa o rozkoš potkne
o sekundu ju odkopne
akoby jej nebolo.
Sex si žiada ďalšie kolo
znovu hľadá chlipnú trasu.
V rozkoši pre telo krásu.
Sex je v pohotovosti:
k plytkej krátkej radosti.
Anna Vodičková